Nie je novinkou, že jedlo má v živote človeka zásadnú úlohu. V posledných rokoch sme svedkami rastúceho trendu prerušovaného hladovania vo všetkých jeho variantoch, a to ako na chudnutie, tak aj na kontrolu chuti do jedla, či zlepšenie hladiny cukru v krvi. teraz nedávna štúdia, publikovaná tento týždeň v Cell Metabolism, po prvý raz odhaľuje, aké sú účinky tohto typu stravovania u ľudí, u ktorých bol diagnostikovaný metabolický syndróm, a teda mali zvýšené riziko cukrovky resp. ochorenie srdca.
Koľko hodín by sme mali jesť?
Podľa výskumov je 10-hodinové jedenie účinným zásahom na zlepšenie stavu pacientov s prediabetom, hypertenziou, či vysokým cholesterolom. Metabolický syndróm je charakterizovaný vysokou hladinou cukru v krvi nalačno, vysokým krvným tlakom, vysokými hladinami triglyceridov, nízkym HDL („dobrým“) cholesterolom a brušná obezita.
Výskumníci zaregistrovali 19 dobrovoľníkov, aby zistili, že keď ich jedlo bolo obmedzené na 10 hodín alebo menej počas 12-týždňového obdobia, schudli a dokonca zlepšili niektoré z týchto príznakov.
Niektorí odborníci radia diabetickým pacientom, aby sa nepostili a jedli malé jedlá počas bdelosti; ale v tejto štúdii sa experimentuje s týmto názorom, aby sa zistilo zlepšenie regulácie glukózy v krvi a hypertenzie.
Okolo prerušovaného pôstu a času potrebného na získanie výhod je veľa kontroverzií. Zdá sa, že tento vzorec funguje a nie je taký obmedzujúci, aby ho ľudia nemohli dodržiavať dlhodobo. S jeho dlhodobým dopadom však treba byť opatrný. Je potrebný ďalší výskum a štúdie s väčšími vzorkami. Keď sú ľudia diabetici a užívajú inzulín, je veľmi ťažké zvrátiť chorobný proces.
Zvážte názor lekára
Aj keď táto štúdia ukazuje, že je možné získať výhody, je potrebné, aby váš prípad zhodnotil odborník a zvážil, či môžete tento typ diéty praktizovať. Počas troch mesiacov štúdie sa účastníci (väčšinou obézni a 84 % užívajúcich aspoň jeden liek, ako je statín alebo antihypertenzívum) mohli rozhodnúť, kedy a koľko zjesť, pokiaľ všetka konzumácia jedla prebehla v priebehu čas 10 hodín.
Vo všeobecnosti sa účastníci rozhodli raňajkovať neskôr, asi dve hodiny po prebudení, a večerať skôr, asi tri hodiny pred spaním. Po 12 týždňoch schudli o 3 %. Dokonca im znížili cholesterol, krvný tlak a zlepšili hodnoty glukózy nalačno.
Uviedli tiež, že mali viac energie a niektorí boli schopní prestať užívať svoje lieky po dokončení štúdie. Vo všeobecnosti pacienti uviedli, že plán prerušovaného hladovania je ľahšie dodržiavať ako počítanie kalórií alebo tréningový program.